Prírodné pamlsky a výživa pre psy a mačky                                                                                         

Fotografovanie psov - kompozícia

04.11.2020

Fotografovanie psov - kompozícia

Ako som naznačila v minulom článku, o kompozícii, najzákladnejších pravidlách kompozície a tiež o pomeroch strán. Kompozícia je usporiadanie objektov na fotografii spôsobom, aby vynikla estetická stránka a fotografovaný objekt, pričom zbytok snímky dotvára atmosféru a ideálne neruší. Pravidlá kompozície boli vytvárané umelcami po stáročia a vychádzajú z nášho podvedomého zmyslu pre symetriu, poriadok a isté usporiadanie vecí. Najzákladnejšie pravidlá kompozície, ktoré sa bežne používajú v praxi sú „zlatý rez” (môžeme tiež nazvať Fibonacciho špirála) a „pravidlo tretín”. Poďme však po poriadku. 

 Schémia zlatého rezu

Zlatý rez je pravidlo, ktorým sa pri správnom použití podarí vytvoriť harmonické proporcie, príjemné pre oko. Pôvodom je z matematiky a prírodných vied. Vzorce používané pri výpočte zlatého rezu tu písať nejdem, zbytočne by som komplikovala život všetkým, kto sa rozhodne článok prečítať :) poviem však len, že napríklad pyramídy v Gíze boli postavené s použitím tohto pravidla.


Schéma pravidla troch tretín 

Pravidlo tretín je trošku iné a ľahšie aplikovateľné do reálneho života, pretože sa spolieha jednoducho na tretiny snímaného obrazu a často nám pomôže aj pomocná mriežka priamo v hľadáčikoch fotoaparátov. V princípe ide o rozdelenie fotografie na 3 rovnakých častí, kde si nakreslíme 2 vodorovné a 2 zvislé čiary. Hlavný objekt záujmu by mal byť umiestnený na priesečnici jedného z týchto bodov. Ďalšie pravidlo je napríklad tzv. leading lines, alebo vodiace čiary. Pri tomto pravidle používame rôzne čiary, ktoré sú vo fotografii, aby pritiahli oko diváka na hlavný objekt, ktorý fotografujeme. Znázornené čiary jasne vedú priamo k psíkovi a tým vedú naše oko správnym smerom. Asi najjednoduchšiou variantou je samozrejme kompozícia na stred. Nebudem klamať aj ja som začínala všetkými fotkami takto, lebo "takto to bolo pre mňa estetické". Po čase, keď sa aj vy naučíte experimentovaťm, začnete využívať aj ostatné druhy kompozície.


Názorný príklad stredovej kompozície, kde som zámerne umiestnila Riška do stredu, aby sa upriamil náš pohľad na neho

Pomery strán sú jedným zo spôsobov upravovania kompozície do podoby, v akej sme si fotku predstavovali. V minulosti sa používal najbežnejší pomer strán 4:3 a boli v ňom televízie, filmy aj fotografie. Postupom času sa pomer strán v televízii zmenil na 16:9, čo je širokoúhly a tak vie zabrať väčšiu časť scény z bokov (prípadne menšiu z vrchu a zo spodu, závisí od nášho zámeru). Ďalším pomerom je 16:10, ktorý je trochu užší a tento pomer sa používa napríklad u monitorov k PC. Filmy sa najčastejšie natáčajú v "cinematic" pomere 2.35:1, ktorý je ešte viac širokoúhly a dáva filmu väčšinu času dynamickosť. A tiež môžeme vidieť typické čierne pruhy. Pomer strán používaný u zrkadloviek je však 3:2 (alebo v prípade tlačených fotografií napríklad 10x15cm). Takéto fotografie majú, podľa môjho názoru, výborný pomer, ktorý ukazuje potrebnú časť prostredia, dokáže ukázať aj potrebný detail a výborne sa s ním pracuje. Posledným dnes preberaným pomerom strán je 1:1, čo je prakticky štvorec a je výborný pri viac symetrických fotkách, alebo ak chceme dať do pozornosti určitý druh fotografovaného objektu. Tento pomer napríklad dlho využíval Instagram a len nedávno prešiel na možnosť používania neorezávaných fotiek.


Toto sú najčastejšie používané pomery strán, samozrejme je ich oveľa viac, pričom neberiem do úvahy vlastné orezávanie, ktoré vytvorí rôzne pomery. Ospravedlňujem sa za možno kratšiu epizódu, nechcela som však zachádzať do ešte väčšj teórie a tým ešte viac nudiť :)

Text a foto : Nicol Urbanová

Vytvorené systémom www.webareal.sk

OGJlY